Aj slovenské mestá majú možnosť stať sa inteligentnými. Nemôžu sa však spoliehať len na podporu štátu a Európskej únie. S iniciatívou musia prísť samy.
S neustálym rastom populácie európskych miest zároveň narastajú aj nové spoločenské, hospodárske či environmentálne problémy. Odpoveď na tieto výzvy sa v posledných rokoch snaží ponúknuť koncept tzv. „Smart cities“, čiže inteligentných miest. Nový prístup si však vyžaduje rozsiahle investície. Tie slovenské mestá vo svojich rozpočtoch nemajú.
O nových modeloch a spôsoboch financovania rozvojových programov dostupných na Slovensku sa diskutovalo v pondelok (27.11.) na konferencii Inovácie pre lepší život – Smart Cities & Internet of Things.
Podpora z EIB pre malé projekty
Významným zdrojom financií pre mestá a obce je Európska investičná banka (EIB). Medzi rokmi 2011 až 2016 poskytla členským štátom EÚ 128 miliárd eur na rozvoj mestskej infraštruktúry. Podľa Kamila Dörflera zo sekcie mestského rozvoja Európskej investičnej banky ide týmto smerom zhruba 20 percent celkového ročného úverovania EIB.
Pre definíciu smart city projektu, si EIB vytvorila vlastné kritériá. Okrem toho, aby prinášal inovatívne riešenia, musí byť inkluzívny, dobre naplánovaný, trvalo udržateľný, a nesmie vytvárať nadmernú záťaž pre životné prostredie.
Základným produktom, ktorý banka ponúka municipalitám, je úverovanie.
Najobľúbenejším finančným nástrojom miest a regiónov je takzvaný rámcový úver. Je určený na financovanie malých a stredne veľkých projektov počas doby troch až piatich rokov. Obce a mestá môžu vďaka nemu priebežne prichádzať s doplnením investičného programu o ďalšie rozvojové projekty.
Ďalšou možnosťou sú sprostredkované úvery. EIB sa do investičných projektov snaží zapojiť aj domáce komerčné banky, ktoré sú schopné a ochotné uplatniť prístup EIB v oblasti chytrých riešení. Tieto komerčné banky môžu cez úverovú linku od EIB poskytovať viac menších finančných prostriedkov na chytré a udržateľné projekty vo verejnej správe.
Od spustenia Investičného plánu pre Európu (tzv. Junckerov plán) EIB kladie väčší dôraz na kombinovanie úverových prostriedkov s ďalšími nástrojmi, ako sú napríklad granty.
Nielen finančná pomoc
Okrem finančnej pomoci, EIB poskytuje mestám aj technickú podporu prostredníctvom nástroja Jaspers. Zástupcovia banky práve tento týždeň v Rotterdame predstavili novú poradenskú platformu pomoci „Urbis“, ktorá je určená priamo pre európske mestá a obce.
Nová služba mestám pomôže s plánovaním investícií na podporu vlastných stratégií mestského rozvoja a uľahčí im prístup k financiám. Municipality tak budú môcť požiadať o technické a finančné poradenstvo, okrem iného aj k inovatívnym možnostiam financovania.
„Mestá sú atraktívnejšie než kedykoľvek predtým: o tri desaťročia bude osem z desať Európanov žiť v meste,“ uviedol Vazil Hudák, podpredseda Európskej investičnej banky zodpovedný za poradenstvo a projektovú podporu v mestách a regiónoch.
„Mestá, veľkomestá a regióny potrebujú financovanie, ako aj poradenské služby, aby sa stali inteligentnými, modernými, zelenými a inovatívnymi a pomocou našich pilotných projektov URBIS to spoločne dokážeme,“ dodal pri predstavení novej platformy pomoci pre mestá a obce.
Obľúbené európske štrukturálne fondy
Okrem podpory z EIB majú slovenské mestá a obce na výber zo štyroch ďalších zdrojov financovania budovania inteligentných miest. Podľa generálnej riaditeľky sekcie Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade podpredsedu vlády SR Denisy Žilákovej najčastejšie siahajú po finančných prostriedkoch z Európskeho štrukturálneho a investičného fondu.
„Hoci sú eurofondy najkritizovanejším finančným nástrojom, tvoria až 80 percent verejných investícii na Slovensku,“ upresnila Žiláková.
Centrálny koordinačný orgán na Úrade podpredsedu vlády SR sa stará o pätnásť operačných programov s celkovou alokáciou 15 miliárd eur do roku 2023.
Druhým nástrojom sú komunitárne programy ako Horizon 2020, COSME, URBAN, či EUREKA, ktoré sú centrálne riadené Európskou komisiou. Podľa Žilákovej ich však slovenské mestá a regióny využívajú veľmi slabo. Dôkazom je, že v rozsahu ich čerpaní sme medzi členskými štátmi EU na predposlednom mieste.
Mestá okrem toho môžu hľadať investície v súkromnom sektore, či iných medzinárodných organizáciách.
Operačný program pre smart cities netreba
Slovensko doposiaľ nemá osobitný operačný program pre projekty podporujúce prechod k inteligentným mestám. Nedá sa preto presne ani vyčísliť, koľko finančných prostriedkov smeruje na projekty s inteligentnými riešeniami. Podľa Denisy Žilákovej to však nie je problém. Upozornila, že ani ostatné členské krajiny nevytvorili špeciálny operačný program pre tieto účely.
Okrem toho, že by to bolo náročné, vytvorenie samostatného programu „Smart cities“ nie je potrebné, pretože „dnes už každý jeden projekt musí byť inovatívny“. Súčasťou všetkých aktuálnych operačných programov je preto aj kolónka „smart cities“.
„To znamená, že keď Ministerstvo dopravy vyhlási výzvu, nemôže len stavať betón a štrk. Musí zároveň riešiť inteligentné dopravné riadenie, integrované vstupy s nástrojmi integrovanej verejnej dopravy,“ uviedla Žiláková.
Hlavným problémom verejných investícii na Slovensku je ich roztrúsenosť a izolovanosť. Príklady zo zahraničia pritom ukazujú, že verejné investovanie do inteligentných miest potrebuje úplne iný prístup.
Aby bola národná stratégia úspešná, je potrebné sústrediť výzvy do jedného konkrétneho regiónu v jednom čase. Na úrade podpredsedu vlády SR pre financie preto vytvorili pracovnú skupinu „Smart cities“, ktoré bude od budúceho roku pracovať na spoločných výzvach pre jednotlivé regióny.
Zopakujeme poľský zázrak na Slovensku?
Ako ukážkový príklad takéhoto prístupu Žiláková uviedla poľské mesto Rzeszów. Rzeszów ešte donedávna zaostával za vyspelými mestami. V priebehu dvoch rokov sa však premenil na inteligentné mesto s komplexným systémom integrovanej dopravy, centrom pre informatizáciu a transfer poznatkov, či novým moderným letiskom.
„Maršálkovia (obdoba slovenských županov) sa spojili a vytvorili koncept riešenia, naťahali prostriedky z národných bánk, zapojená bola aj Svetová banka, EIB, štrukturálne fondy a štátny rozpočet“.
Základ úspechu mesta Rzeszów je však podľa Žilákovej to, že vznikol z iniciatívy smerovanej zdola.
Pripomína, že postup na Slovensku je bohužiaľ opačný. Namiesto toho, aby obce samostatne hľadali vlastné cesty k rôznym investičným možnostiam, čakajú na akčný plán a dotácie od štátu. Varuje, že objem eurofondov pre Slovensko sa po roku 2023 výrazne zníži a podpora z EÚ bude omnoho viac zameraná na návratné finančné zdroje.
Európska komisia má podľa Žilákovej záujem vybudovať na Slovensku dvojičku k mestu Rzeszów. Potenciál pre vznik inteligentného mesta vidí v Prešove. So zástupcami Komisie sa preto bude snažiť presvedčiť nového župana prešovského samosprávneho kraja, aby sa inšpiroval prístupom Rzseszówa.
Kamil Dörfler z EIB však upozorňuje, že každý región má svoje vlastné výhody ako i vlastné potreby. Preto nie je možné automaticky aplikovať príklad úspešného inteligentného mesta na iné mesto.
„Dnes však už existuje toľko riešení, a výstupov, že v prvom rade potrebujeme „smart“ zástupcov verejnej správy, aby vybrali správne riešenia, ktoré budú vyhovovať ich potrebám,“ doplnil Dörfler.
Zdroj: www.euractiv.sk
