Všetci, ktorí už boli niekedy hospitalizovaní, vedia, že v nemocniciach strávia zdravotnícki pracovníci množstvo času meraním hodnôt krvného tlaku, cukru, teploty a pod. Internet vecí ich však dokáže odbremeniť od týchto rutinných kontrol a dovolí im venovať sa podstatnejším činnostiam.
Medicínske senzory IoT sľubujú revolúciu v prístupe k pacientom. Zariadenia sledujúce zdravotný stav pacientov kontrolujú rozličné hodnoty a na základe nich sú schopné upozorniť zdravotnú službu pri neobvyklej situácii. Diaľkové monitorovanie je vhodné predovšetkým pre chronicky chorých pacientov, resp. pre pacientov s dlhodobými ťažkosťami, ale aj pre seniorov.
Demografická krivka jednoznačne ukazuje, že populácia starne. Aj na Slovensku. Ivan Lichner zo Slovenskej akadémie vied v publikácii Slovenská štatistika a demografia jednoznačne tvrdí, že „starnutie populácie sa predovšetkým prejaví v raste dopytu po zdravotnej a dlhodobej starostlivosti…“ Podľa prognózy bratislavského Inštitútu informatiky a štatistiky priemerný vek a index starnutia dokazujú trend starnutia. Preto bude čoraz dôležitejšia starostlivosť o seniorov a technológie internetu vecí budú mať v tomto odvetví nezastupiteľnú úlohu.
Začalo sa to fitnes náramkami pre športovcov a bude pokračovať až po zariadenia monitorujúce bežné vitálne funkcie u kohokoľvek. Napríklad ak sa pacientovi s diabetom zníži hodnota cukru v krvi na kritickú úroveň a stratí vedomie, nositeľné zariadenie automaticky upovedomí jeho blízkych a záchrannú službu, že niečo nie je v poriadku.
Postupné zbližovanie medicíny a internetu vecí vyústi do znižovania nákladov, zvyšovania efektívnosti a hlavne záchrany životov. Odborníci zo svetového inštitútu McKinsey odhadujú, že zdravotníctvo bude jedno z hlavných odvetví využitia technológií IoT. Doktor Dimiter V. Dimitrov vo svojej práci Medicínsky internet vecí a „big data“ v zdravotníctve odhaduje, že do roku 2020 bude až 40 % zariadení IoT spojených so zdravotnou starostlivosťou a vytvoria trh s hodnotou vyše 117 miliárd dolárov.
Dáta, dáta, dáta
Základom úspešného implementovania technológií IoT v individuálnej medicíne je dostatok zozbieraných dát od sledovaných pacientov. Senzory v tlakomeroch, glukomeroch či senzory na sledovanie životných funkcií zbierajú a odosielajú dáta do cloudu, kde sú následne automaticky vyhodnocované. Vďaka dátam a špeciálnym algoritmom tak môže systém upozorniť pacienta aj lekára na jeho zdravotný stav v reálnom čase.
Množstvo akútnych zlyhaní sa vyšetruje až dodatočne a chýbajú informácie o stave pacienta počas príhody. Tieto dáta, ako aj dáta o pacientových iných zdravotných problémoch však môžu byť dostupné pre záchranárov už v čase, keď vyrážajú za pacientom, takže dokážu byť lepšie pripravení na jeho zdravotný stav.
Kolektivizované pacientove dáta tak pomôžu s prevenciou alebo ďalšou diagnostikou. Toto množstvo dát môže lekár pri kontrole pacienta lepšie vyhodnotiť a optimalizovať liečbu podľa individuálnych potrieb. Dôležité je dodať, že tieto dáta môžu byť zozbierané počas bežného pacientovho života, takže nie sú ovplyvnené ležaním na lôžku či pokojovým režimom v nemocničnom prostredí.
Výzva pre dáta v zdravotníctve
Jedna z najväčších prekážok, s ktorou sa treba vyrovnať, je efektívne vyhodnocovanie dát z rôznych zdrojov. To je možné len v prípade, ak systémy vedia medzi sebou komunikovať a dáta sú správne pospájané. Integrátori v zahraničí už dlhšie razia cestu postavenú na architektúre Linked Data, ktorá predstavuje novú generáciu uchovávania a spracovania údajov prostriedkami umelej inteligencie.
Základom Linked Data je využívanie dátových štruktúr a identifikátorov postavených na štandardoch W3C. Ďalší dôležitý faktor je dať dátam význam. Ten je v Linked Data charakterizovaný ontologickým modelom, ktorý odkazuje dáta na štandardizované a opísané znalosti.
Ako príklad možno uviesť ontologický model liekov, kde každý z nich je opísaný spolu s účinnými látkami, ktoré obsahuje. Medzi rôznymi látkami často vznikajú kontraindikácie, inokedy sa môžu navzájom podporovať a tým zvyšovať účinnosť.
Linked Data nám umožňujú optimalizovať liečbu tak, aby pacient nemusel brať desiatky rôznych liekov denne, ktoré často prinášajú množstvo negatívnych príznakov. Zároveň pomocou internetu vecí dostanú systémy spätnú väzbu, ako daná liečba zaberá na konkrétneho pacienta.
Ďalšia možnosť na zefektívnenie výmeny informácií je zjednotenie agregovaných dát do centralizovanej databázy. Údaje o pacientoch by tak mohli byť k dispozícii pre každého ošetrujúceho lekára v reálnom čase. Zhromažďovaním dát z rôznych zdrojov, ich normalizáciou do konzistentnej štruktúry a priradením jedinečných identifikátorov pacienta a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti môžu byť tieto dáta skutočne užitočné.
Centralizované dáta vyriešia aj ďalšie problémy. Systémy a inštitúcie už nebudú nútené postupovať si údaje, všetci sa jednoducho pripoja k štandardnému API. Správne agregované údaje môžu byť dobrým základom pre technológiu umelej inteligencie. Navyše tieto dáta umožnia učenie sa umelej inteligencii a na jej základe bude možné, aby diagnostikovala pacientov problém.
Modernizáciu v zdravotníctve čaká ešte množstvo prekážok, no ich postupné prekonávanie a správny postup integrácie systémov a prepájanie údajov môžu zefektívniť liečbu pacientov, znížiť náklady, ale aj zvýšiť komfort pacienta i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Juraj Timko, SimpleCell Network Slovakia
Zdroj: www.pcrevue.sk
