Európske dopravné siete sú navrhnuté pre úzku skupinu ľudí: zvyčajne mužov vo veku 25 až 45 rokov, ktorí pracujú v tradičných zamestnaniach od 9 do 5, nemajú žiadne povinnosti v oblasti starostlivosti a hovoria miestnym jazykom, uvádza sa v správe.
EIT Urban Mobility, iniciatíva Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ktorý je orgánom Európskej únie, vydal v spolupráci s Impact Hub Vienna a Point& svoju najnovšiu správu Better Mobility Trend report.
Budúcnosť mobility
Štúdia vychádza z poznatkov viac ako 300 začínajúcich podnikov a 100 odborníkov z priemyslu a akademickej obce v celej Európe a identifikuje kľúčové trendy, ktoré formujú budúcnosť mobility, a poukazuje na príležitosti pre inovátorov na vývoj riešení, vďaka ktorým budú naše dopravné systémy prístupnejšie, cenovo dostupnejšie a bezpečnejšie pre všetkých.
Zdôrazňuje, že niektoré zistenia neodrážajú realitu európskej spoločnosti. Podľa Eurostatu má v EÚ viac ako 100 miliónov ľudí opatrovateľské povinnosti, ďalších 100 miliónov žije so zdravotným postihnutím a viac ako 90 miliónov má 65 rokov alebo viac. Rozdiel medzi existujúcimi službami v oblasti mobility a potrebami širšej populácie je naliehavým problémom, ktorý si vyžaduje naliehavú pozornosť.
Správa o trendoch lepšej mobility identifikuje trendy a riešenia prostredníctvom rozhovorov a workshopov s aktérmi z odvetvia a začínajúcimi podnikmi.
Jedným z hlavných zistení správy je rastúca potreba komplexných dopravných systémov, ktoré integrujú rôzne možnosti mobility. V súčasnosti sú služby mobility roztrieštené, pričom mnohé subjekty ponúkajú slabo prepojené služby. Cezhraničná spolupráca, integrácia rôznych druhov dopravy a vytváranie multimodálnych uzlov sú kľúčové pre rozvoj systému, ktorý slúži všetkým.
„Rakúsky cestovný lístok Klima Ticket je vynikajúcim príkladom toho, ako môže integrácia rôznych dopravných služieb zvýšiť plynulosť a dostupnosť mobility,“ uviedla Lina Mosshammerová zo spoločnosti Point& a spoluautorka správy. „Tým, že ponúka celoštátny prístup vrátane možností zdieľanej mobility, zjednodušuje cestovanie a zlepšuje pokrytie pre širší okruh používateľov.“
Štúdia tiež zdôrazňuje rýchly rast mestskej populácie a dôležitosť navrhovania miest vhodných pre život a chodcov. Do roku 2025 bude viac ako 80 % obyvateľov EÚ žiť v mestských oblastiach, preto je nevyhnutné uprednostniť pešiu dostupnosť, zelené plochy a bezpečnejšiu infraštruktúru. Paríž sa napríklad zaviazal vytvoriť 100 hektárov nových zelených plôch.
Ďalším identifikovaným trendom je starnutie obyvateľstva v EÚ, ktoré si vyžaduje začlenenie aspektov fyzického a duševného zdravia do plánovania mobility. Do roku 2030 bude mať každý štvrtý obyvateľ EÚ 64 rokov alebo viac, pričom mnohí z nich túžia zostať aktívni. Mobilitu možno prepojiť so zdravím tým, že sa ľuďom umožní samostatný pohyb, podporí sa aktívne dochádzanie do práce a do mestského plánovania sa začlenia demografické trendy.
Nemecké mesto Griesheim so svojou koncepciou „mesta vhodného na sedenie a hranie“ je vyzdvihované pre svoje zameranie na zlepšenie ciest pre deti a chodcov s obmedzenou pohyblivosťou.
Kľúčovým trendom zostáva aj bezpečnosť a ochrana. V EÚ sa pokrok zastavil, pričom v roku 2023 sa počet úmrtí na cestách v porovnaní s rokom 2022 znížil len o jeden percentuálny bod. V správe sa zdôrazňuje potreba dobre osvetlených, atraktívnych verejných priestorov, spoľahlivej verejnej dopravy a bezpečnej cyklistickej infraštruktúry, aby sa vybudovala dôvera používateľov. Napríklad Helsinki a Oslo dosiahli cieľ Vision Zero v roku 2019 znížením intenzity dopravy, obmedzením vjazdu do centier miest a zavedením rýchlostných obmedzení v obytných zónach.
Zdroj: smartcitiesworld.net
